,,Nie, to je moje´´zaškriekalo malé dievčatko na pieskovisku a pohodilo svojimi dlhými, čiernymi vlasmi.
Druhé dievčatko nežne a pokorne sklopilo hlavu ,,prepač´´ospravedlnilo sa, akoby tušilo, kto stojí predňou. Tušiť to však nemohlo. Na obyčajnom detskom ihrisku plnom smrtelníkov. Tak obyčajných, priehľadných a bez magických schopností.
Malá upírka vedomá si svojou výnimočnosťou sa iba śkodoradostne uškrnula.
,,Mojich hračiek sa nechytaj!´´vyprskla na ňu pobúrene. Staršie dievčatko sa rozvzlikalo.
,,Si zlá´´obvinilo ju rýchlo a odbehlo k mame do náručia.
Upírka červenovlasému dievčatku venovala ešte jeden pohŕdavý pohľad, až nakoniec sa začala hrať so svojími formičkami. Pochvíli ju to však prestalo baviť a prešla pomaly k dievčatku, ktoré sedelo smutne na múriku.
,,Budeš sa somnou hrať!´´nebola to vôbec prozba. Bol to príkaz.
Dievča pohŕdavo zdvihlo hlavu a uprelo na ňu svoje čokoládovohnedé oči. ,,Nie´´povedala rovnako pevným hlasom ako malá upírka a otočila sa na odchod. Upírka na ňu vypleštila svoje čierno-čierne oči a ostala ohromene stáť. Ešte nikdy ju niekto takto neodbil.
Vtom zrak malej upírky padol na matku dievčatka. Jej prešedivené vlasy nezodpovedali jej veku, vrásky starosti, ktoré sa tiahli po tváry naznačovali, že žena si toho veľa vytrpela.
,,Mami to dievčatko sa nechce hrať´´zažalovalo sa svojej mladej mame. Kráľovna upírov si premerala dievčatko I jej mamu a vzala malú dcéru za ruku.
,,Poď pôjdeme odtiaľto Katie´´ zašepkala dcére tak, aby to počula iba ona, fľochla ešte jeden pohŕdavý pohľad na staršie vyzerajúcu mamičku I jej dcérku a odtiahla Katie odtiaľ.
,,Mami, prečo sme odišli tak skoro?´´otázala sa malá Upírka, keď boli dostatočne daleko.
,,Vieš raz budeš královna a ty sa nesmieš baviť s takou chamraďou ako sú vlkolaci´´
,,To dievčatko a jej mama bola vlkolak?´´
,,Ano bola´´prikývla kráľovna.

>